utorok 28. apríla 2015

81 dní do svadby a Naše prvé stretnutie

Uuuu... tajne detaily výjdu najavo! o.O

A tak... zas až tak žhavé to nebolo ;)

Študovala som, teda vlastne ešte študujem, na Masarykovej univerzite na Fakulte informatiky. Popri škole som chcela začať pracovať a tak som poslala životopis do jednej brnenskej IT firmy. Pozvali ma na písomný test a potom o nejaký čas na druhé kolo - osobný pohovor.

Tak som sa tam teda vybrala. Bola som celkom v strese. Chápete, pohovor do prvého zamestnania. Kto by v strese nebol...

A keby mi niekto vtedy povedal, že práve idem spoznať svojho budúceho manžela, tak by som na tom bola miliónkrát horšie :D

Poďme pekne od začiatku. Tak som teda prišla do firmy a recepčná ma usadila, kým si ma vyzdvihnú na pohovor. Po pár dlhých minútach čakania si pre mňa prišli traja páni. Všetci sa mi slušne predstavili, ale nezapamätala som si ani jediné meno. Ups. Jediné, čo som si všimla bolo, že jeden z nich bol naozaj vysoký (hint - v článku o obleku som písala, že Martin meria 192 cm).

Odišli sme do meeting room, usadili ma a sadli si všetci oproti mne. Pohovor začal anglicky. Každý z nich mi predstavil svoj team a jeho náplň práce. Spýtali sa ma čo by som chcela robiť ja. Čo mi je z daných oblastí najbližšie. Vybrala som si bez váhania team, ktorý pracoval s Javou. Pán, ktorý bol z toho teamu sa otočil na zvyšných dvoch pánov a povedal, že asi môžu odísť. Keďže do ich teamov ísť nechcem, nemalo by význam, aby boli na celom pohovore úplne zbytočne.

Tak sa poslušne pozbierali a odišli. Pán, ktorý tam so mnou zostal zahlasil "So... I guess we can switch to Czech language". Tak sme teda "svičli" ;)

Pohovor prebiehal absolútne maximálne profesionálne. Aj keď Martin (ok, asi to nie je žiadne surprájs, že ten zvyšný pán bol Martin) teraz tvrdí, že si poriadne nepamätá ako to prebiehalo. Ja si to teda pamätám celkom presne. Všetko bolo kóšer, klasický technický pohovor. Samozrejme, bol mi veľmi sympatický, ale pozerala som sa na neho výhradne ako na môjho potenciálneho budúceho managera. Bodka. Nič viac.

Po pohovore ma šiel ešte odprevadiť k východu a ja som si vravela "Fíííha, on je naozaj tak neskutočne výsoký...". Ja som mala pocit, že mu siaham asi tak po pás. Aj s podpätkami. To som nemala ani tušenia, že túto dilemu budeme o rok a pol riešiť, keď sa spolu budeme učiť tancovať valčík :)

Toľko naše nezaujímavé prvé stretnutie. Ale niekde to začať muselo...

(To be honest, úplne prvý moment, kedy sme sa ocitli v jednej miestnosti bol asi štyri mesiace predtým. Prišla som na to, až keď sme spolu už nejaký ten piatok boli. Boli sme obaja v škole na našej fakulte na prednáške Thomasa Dieslera. Ja som tam Martina, samozrejme, nevidela, keďže sedel úplne inde a bol jeden z 50 chlapov tam. Martin tvrdí, že ma tam videl. Ja som tam zas bola, samozrejme, jediná žena. Ale to sa nepočíta ako naše prvé stretnutie :D To len tak... na okraj. )

To be continued... ;)

pondelok 27. apríla 2015

82 dní do svadby a Svadobná torta / Svatební dort a.k.a. Dorta

Nemám rada marcipán. Úplne úprimne naozaj od srdca neznášam marcipán (a milujem čokoládu, ale to je na iný príbeh...). Takže by ma veľmi nepotešilo, keby sme mali dortu, ktorú by som nemohla jesť.

Taktiež si nepotrpíme na ošúchanú klasiku. A nemáme radi nekvalitné veci. Takže trojposchodový marcipánový dort s kopou margarínu nebol nič pre nás. Až mám husiu kožu, keď si to predstavím.

Hľadanie nápadu na svadobnú tortu sme nejak nehrotili. Občas sme niečo na nete hľadali a ak nás aktuálne nič nezaujalo, tak sme to nechali tak a odložili sme to na dobu neurčitú. A ono je to vlastne nakoniec dobre :)

Lebo sme k tomu došli vlastne nejako náhodou. Len sme tak sedeli a bavili sa o tom, aká by naša torta mala byť, aby vyzerala dobre, nebola tuctová a hlavne aby bola chutná. Uznajte... to je na torte najpodstatnejšie. Môže byť prekrásna, ale čo s ňou ak chutí ako umelá hmota? Torta je torta. A najpodstatnejším atribútom je jednoznačne level chutnosti. Radšej by sme jedli obyčajne vyzerajúcu ale chuťovo vynikajúcu tortu než prapodivný margarínový výtvor neurčitej mazľavej chuti.

A tak sme došli k tomu, že obaja máme veľmi radi cheescake. Tak Martin, skôr zo srandy, než vážne, skúsil vygoogliť "wedding cheescake". A aha čo sme našli!


Tak. A bolo rozhodnuté! :)

Vybrané by sme mali... ale kto nám to bude ochotný a schopný urobiť?

nedeľa 26. apríla 2015

83 dní do svadby a Skúška účesu

Je čas vymyslieť si účes. Vlastne ja som ho až tak nevymýšľala. Vedela som čo chcem / nechcem, ale nemala som konkrétnu predstavu.

Nechcem - závoj, rybí cop, tortu na hlave, ozdôbky štrasového či kamienkového typu. A nechcem ani "prečačkané" umelé záležitosti a rôzne iné nechutnosti zo 70. rokov.

Chcem - nejaký obyčajný zapletený cop na stranu, fialové frézie, ktoré budú aj vo výzdobe. That's all.

Takže ma moja najdrahšia švagriná objednala k svojej kaderníčke. Je neďaleko domu našich, kde sa v deň svadby budem chystať. A je veľmi šikovná. So far so good :) Základné predispozície splnené.

Volá sa Aďa a má svoj salón pri Košiciach v obci Čaňa. Jedno popoludnie som si k nej zašla na skúšku účesu. Vysvetlila som jej čo chcem a nechcem, a nechala som jej voľnú ruku.

Natočila mi vlasy na veľké natáčky kvôli objemu a zaplietla mi cop. Použila kopec sponiek, vláseniek a laku a tadaaaa...





Je to len taký skúšobný nástrel, ale mne sa páči, že je to také free. Presne to som chcela. A veľmi oceňujem to, že mi cop neukončila gumičkou, ale nejak tam tie vlasy "našuchorila" a poriadne zalakovala. Čo na to hovoríte?

sobota 25. apríla 2015

84 dní do svadby a Fešácky oblek

Začali sme sa obzerať po obleku pre budúceho pána manžela. Martin je vysoký, meria 192 - 193 cm (toto číslo upravuje podľa aktuálnej potreby a nahlasuje to, ktoré sa mu práve pri danej príležitosti hodí). Vedeli sme, že to bude oriešok. Má naozaj dlhé ruky a nohy, takže štandardná konfekčná veľkosť mu nikdy nesedí.

Ešte začiatkom roka sme boli u Maxima Mahdalla kupovať košeľu na inú príležitosť (nevyjadrujem sa k tomu ako socialisticky ten obchod vyzerá...). Tak sme sa tam porozhliadli, aby sme zistili aká je ponuka. Mali takmer výhradne tmavé obleky. Bola zima a svetlé vraj budú až pre novú sezónu jar / leto. Takže sme hľadanie odložili, pretože Martin je svetlý typ a čierny oblek by sa mu veľmi nehodil. Zvlášť nie v lete.

Medzičasom sme sa pustili do prieskumu trhu s rôznymi doplnkami. Jeden večer hľadal Martin na internete fialové tkaničky do bot (rozumej šnúrky do topánok). Natrafil na obchod Le Premier. Mali krásne fialové tkaničky a dokonca tam našiel aj fialové ponožky. Super, dve muchy jednou ranou :)

Skúmajúc stránku obchodu Le Premier zistil, že nepredávajú len tkaničky a ponožky. Oni šijú obleky na mieru! A vôbec nevyzerajú zle! Fíha. Hlbšie skúmanie portfólia... Oni majú fakt pekné obleky! Ideme do toho :)

Obchody majú v ČR zatiaľ len dva. V Prahe a v Znojme (edit: aktuálne už majú aj pobočku v Brne). Keďže sme z Brna, bolo to pre nás bližšie do Znojma. Martin im zavolal a dohodol schôdzku. Keďže je to trošičku z ruky a my pracujeme, mohli sme len cez víkend. Našťastie to vôbec nebol problém. Boli naozaj veľmi ochotní a napriek tomu, že majú v sobotu oficiálne otvorené len do 12:00, nebol problém dohodnúť sa na neskorší čas.

Dorazili sme tam a privítal nás pán Žíroš s manželkou. Boli veľmi príjemní, ochotní, vedeli dobre poradiť a usmerniť. Hneď na začiatku sme vybrali tkaničky a ponožky. Potom od oka odhadli najbližšiu možnú konfekčnú veľkosť, ktorá by Martinovi sedela, obliekli ho do nejakého prototypu obleku a pani Žírošová mu zobrala miery, aby zistila ako sa jeho oblek bude líšiť. Pri dĺžkach rukávov a nohavíc nechcela veriť metru... Told ya...

Vybrať si mohol úplne všetko - farbu, materiál, strih, podšívku, počet rázporkov vzadu, kapsičky (vrecká), límeček (a.k.a. golier), klopu (Ako sa to povie slovensky? Česky je to klopa...), gombíky, ich počet, farba nite, ktorou budú gombíky prišité, umiestnenie monogramu spolu s fontom a farbou akou bude vyšitý...

Ďalej sme mali záujem o košeľu na mieru. Teda dve - levanduľová s dlhým rukávom na manžetové gombíky (o probléme tejto neexistujúcej košele som písala tu) a tiež levanduľová s krátkym rukávom. Tu si tiež mohol navoliť úplne všetko podľa svojich predstáv. Košeľu s krátkym rukávom ešte nikdy predtým nerobili, ale niekedy začať treba, nie? ;) Nemali s tým žiadny problém.

Keďže sme u nich urobili celkom slušnú objednávku, Martin sa spýtal na možnosť zľavy... Tak že teda by to šlo a dali nám jednu košeľu zdarma. Skvelé, že? :)

O mesiac sa máme zastaviť na skúšku...

(Pridávam fotku po svadbe. Zatiaľ ponožky a šnúrky. Oblek bude neskôr ;) )







piatok 24. apríla 2015

85 dní do svadby a Problém neexistujúcej košele

Vedeli ste, že neexistuje fialová (presnejšie levanduľová, teda lila) pánska košeľa s dlhými rukávmi na manžetové gombíky?

Ak ste ju náhodou niekde v paralelnom vesmíre videli, dajte nám prosím vedieť. Obišli sme všetky možné aj nemožné obchody. Snažili sme sa Martinovi nájsť košeľu. Bez úspechu. A s výsmechom. To už je taká klasika...

Pretože niektoré pani predavačky nedokážu odpovedať jednoducho "Nie, takú košeľu nemáme" alebo "Nie, taká košeľa sa nevyrába". Niektoré si dovolia vysmiať vás, že čo za blbosť to od nich chcete :-) Ony sú tie nadradené, ste v ich teritóriu, ste absolútny neznalec a ony sa do košeľovej problematiky vyznajú úplne najviac na svete, takže vám to dajú pocítiť. S úškrnom vám povedia, že také košele sa predsa nevyrábajú a zároveň si tak zabezpečia to, že ich nabudúce svojimi primitívnymi otázkami nebudete obťažovať, pretože sa do toho obchodu, kvôli ich prístupu k zákazníkom, už nevrátite.

Podstatné zhrnutie: najčastejšie sa vyskytujúcimi košeľami s rukávom na manžetové gombíky sú košele bielej farby. Celkom často ešte narazíte na krémovú a jej odrody ("šampáň", "ajvory", "slonová kosť", "maslová", všade na to majú svoj termín... ). Výnimočnejšie sú košele čiernej a červenej farby. Aj to je pravdepodobne podpultový tovar, ak nemáte známosti.

Farebné? Vraj neexistujú :-)

My sme tento problém ale šikovne vyriešili. Dozviete sa o chvíľku...

štvrtok 23. apríla 2015

86 dní do svadby a Líčenie

Pri výbere vizážistky, make-up artistky alebo akokoľvek inak nazývate osobu, ktorá dokáže robiť zázraky na počkanie, som dlho nepremýšľala. Netvrdím, že som neskúsila prezrieť rôzne weby, na ktorých prezentujú svoju prácu skúsene, niekedy aj menej skúsené, dámy, ktoré sa venujú líčeniu. Žiadna z nich ma nezaujala a neudržala moju pozornosť pri prezeraní galérie na dobu dlhšiu než 2 sekundy.

Voľba bola jasná a jednoznačná. Lucka je tá najpovolanejšia osoba na skrášlenie každej ženy. Každej! Neveríte? Nakuknite sem. Úžasne milá a nesmierne šikovná baba :-)

Poznám veľa žien, z ktorých Lucka vyčarovala princezné. Ja sama som však u nej doteraz nikdy nebola. Najlepší čas to skúsiť. Sama som nevedela čo vlastne chcem. Prikláňala som sa skôr k líčeniu vo farbách hnedá/čierna/šedá... Nič farebné. Sama nepoužívam na líčenie očí farebné očné tiene, takže som si to nedokázala celkom presne predstaviť. (Ha-ha všetky očné tiene sú farebné. Áno, ja viem! Ale viete, ako som to myslela... Farby iné než hnedá/čierna/šedá...)

Objednala som sa ultrarýchlo a superpohodlne cez Facebook. Komunikácia s Luckou je naozaj bezproblémová :-) Líči u seba doma, takže som si k musela zájsť. Pri bráne domu ma zbadal jej manžel a z mojich nesmelých krokov vytušil o čo ide. "Ste tu prvýkrát?" "Ano..." "Myslel som si to. Ostatné dámy už totiž dobre vedia kam majú ísť. Týmito dverami dnu a rovno hore po schodoch :-)" "Ďakujem."

Lucka má u seba doma miestnosť vyhradenú špeciálne na líčenie. Krásne zariadená, aby sa človek cítil príjemne. Atmosféru dotvára hudba a samozrejme samotná Pani vizážistka.

Porozprávali sme sa o tom, ako si to predstavujem a že by som to chcela skúsiť "nefarebné", aj keď celá naša svadba sa ponesie v lila farbe. Líčenie bolo veľmi príjemné. Lucka pri každom líčení používa ešte nalepovacie trsy mihalníc alebo ... no ... ja neviem aký je pre to odborný výraz ... nazvime to "mihalnice v jednom kuse" :-) Môžete to, samozrejme, odmietnuť. Ja som to ale chcela skúsiť.

Konečný výsledok bol krásny. Maximálne profesionálny. A v nás (rozumej vo mne a v mojom drahom nastávajúcom) začala hlodať myšlienka, že by sme možno chceli skúsiť niečo iné. Farebné. Ja viem, ja viem, na začiatku som to nechcela... Ten život je nevyspytateľný :-D Lucka nám, samozrejme, bez problémov vyhovela. O tom ale nabudúce...

A teraz všetci povinne nakuknúť na jej prácu. Tu ;-)

streda 22. apríla 2015

87 dní do svadby a Spoznávame AMS svadbičky

Óóóó ano, AMS máme radi :-)

Náš hotel neumožňuje vlastnú výzdobu na svadbách. Teda že prídete deň pred obradom s kamarátmi vyzdobiť miestnosť a všetko okolo podľa vlastnej fantázie.

A viete čo? Mne to celkom vyhovuje. Dosť som sa toho totiž bála. Ako vravievam... ja viem povedať, že je niečo pekné, ale neviem to vytvoriť.

Hotel manager nám vysvetľoval prečo zvolili tento prístup. Stalo sa, že si niekto chcel urobiť výzdobu sám. A občas to tak aj vyzeralo... 3 strašné balóny niekde v rohu, nejaký krepový papier a vo výsledku to bolo... celé zle.

Verím tomu, že niekto si dokáže vlastnú výzdobu urobiť aj sám. A pekne. Sama som videla niekoľko pekných vlastných výzdob. Ale nedokáže to každý. A ja hrdinsky priznávam, že ja tiež nie :-)

Takže ak si niekto vytvoril biednu, v horších prípadoch fakt nepeknú výzdobu, doplácal na to vlastne hotel. Ich krásny priestor to zmenilo na nepoznanie. A fotky zo svadby sa šírili po známych, rodine a kamarátoch. Ľudia to videli, a tiež videli, že to nevyzerá úplne najlepšie. No povedzte, chceli by ste potom svadbu na mieste, z ktorého ste videli fotky a nepáčilo sa vám to?

Ja viem, že hotel za to v takýchto prípadoch nijako nemôže. Ale urobí to veľa a ak to niekto na fotkách uvidí, nebude sa zamýšľať nad tým, že ono je to vlastné pekné, nebyť tých krepákov, umelých vecí a iných.... čudných vecí.

Robí to zlý dojem. A nešíri to dobré meno. A my tomu úplne rozumieme. Dali nám preto kontakt na aranžérky, ktoré sa im o design svadieb starajú.

Hovoria si AMS svadbičky a my sme radi, že nás zachránia :-)