utorok 28. apríla 2015

81 dní do svadby a Naše prvé stretnutie

Uuuu... tajne detaily výjdu najavo! o.O

A tak... zas až tak žhavé to nebolo ;)

Študovala som, teda vlastne ešte študujem, na Masarykovej univerzite na Fakulte informatiky. Popri škole som chcela začať pracovať a tak som poslala životopis do jednej brnenskej IT firmy. Pozvali ma na písomný test a potom o nejaký čas na druhé kolo - osobný pohovor.

Tak som sa tam teda vybrala. Bola som celkom v strese. Chápete, pohovor do prvého zamestnania. Kto by v strese nebol...

A keby mi niekto vtedy povedal, že práve idem spoznať svojho budúceho manžela, tak by som na tom bola miliónkrát horšie :D

Poďme pekne od začiatku. Tak som teda prišla do firmy a recepčná ma usadila, kým si ma vyzdvihnú na pohovor. Po pár dlhých minútach čakania si pre mňa prišli traja páni. Všetci sa mi slušne predstavili, ale nezapamätala som si ani jediné meno. Ups. Jediné, čo som si všimla bolo, že jeden z nich bol naozaj vysoký (hint - v článku o obleku som písala, že Martin meria 192 cm).

Odišli sme do meeting room, usadili ma a sadli si všetci oproti mne. Pohovor začal anglicky. Každý z nich mi predstavil svoj team a jeho náplň práce. Spýtali sa ma čo by som chcela robiť ja. Čo mi je z daných oblastí najbližšie. Vybrala som si bez váhania team, ktorý pracoval s Javou. Pán, ktorý bol z toho teamu sa otočil na zvyšných dvoch pánov a povedal, že asi môžu odísť. Keďže do ich teamov ísť nechcem, nemalo by význam, aby boli na celom pohovore úplne zbytočne.

Tak sa poslušne pozbierali a odišli. Pán, ktorý tam so mnou zostal zahlasil "So... I guess we can switch to Czech language". Tak sme teda "svičli" ;)

Pohovor prebiehal absolútne maximálne profesionálne. Aj keď Martin (ok, asi to nie je žiadne surprájs, že ten zvyšný pán bol Martin) teraz tvrdí, že si poriadne nepamätá ako to prebiehalo. Ja si to teda pamätám celkom presne. Všetko bolo kóšer, klasický technický pohovor. Samozrejme, bol mi veľmi sympatický, ale pozerala som sa na neho výhradne ako na môjho potenciálneho budúceho managera. Bodka. Nič viac.

Po pohovore ma šiel ešte odprevadiť k východu a ja som si vravela "Fíííha, on je naozaj tak neskutočne výsoký...". Ja som mala pocit, že mu siaham asi tak po pás. Aj s podpätkami. To som nemala ani tušenia, že túto dilemu budeme o rok a pol riešiť, keď sa spolu budeme učiť tancovať valčík :)

Toľko naše nezaujímavé prvé stretnutie. Ale niekde to začať muselo...

(To be honest, úplne prvý moment, kedy sme sa ocitli v jednej miestnosti bol asi štyri mesiace predtým. Prišla som na to, až keď sme spolu už nejaký ten piatok boli. Boli sme obaja v škole na našej fakulte na prednáške Thomasa Dieslera. Ja som tam Martina, samozrejme, nevidela, keďže sedel úplne inde a bol jeden z 50 chlapov tam. Martin tvrdí, že ma tam videl. Ja som tam zas bola, samozrejme, jediná žena. Ale to sa nepočíta ako naše prvé stretnutie :D To len tak... na okraj. )

To be continued... ;)

pondelok 27. apríla 2015

82 dní do svadby a Svadobná torta / Svatební dort a.k.a. Dorta

Nemám rada marcipán. Úplne úprimne naozaj od srdca neznášam marcipán (a milujem čokoládu, ale to je na iný príbeh...). Takže by ma veľmi nepotešilo, keby sme mali dortu, ktorú by som nemohla jesť.

Taktiež si nepotrpíme na ošúchanú klasiku. A nemáme radi nekvalitné veci. Takže trojposchodový marcipánový dort s kopou margarínu nebol nič pre nás. Až mám husiu kožu, keď si to predstavím.

Hľadanie nápadu na svadobnú tortu sme nejak nehrotili. Občas sme niečo na nete hľadali a ak nás aktuálne nič nezaujalo, tak sme to nechali tak a odložili sme to na dobu neurčitú. A ono je to vlastne nakoniec dobre :)

Lebo sme k tomu došli vlastne nejako náhodou. Len sme tak sedeli a bavili sa o tom, aká by naša torta mala byť, aby vyzerala dobre, nebola tuctová a hlavne aby bola chutná. Uznajte... to je na torte najpodstatnejšie. Môže byť prekrásna, ale čo s ňou ak chutí ako umelá hmota? Torta je torta. A najpodstatnejším atribútom je jednoznačne level chutnosti. Radšej by sme jedli obyčajne vyzerajúcu ale chuťovo vynikajúcu tortu než prapodivný margarínový výtvor neurčitej mazľavej chuti.

A tak sme došli k tomu, že obaja máme veľmi radi cheescake. Tak Martin, skôr zo srandy, než vážne, skúsil vygoogliť "wedding cheescake". A aha čo sme našli!


Tak. A bolo rozhodnuté! :)

Vybrané by sme mali... ale kto nám to bude ochotný a schopný urobiť?

nedeľa 26. apríla 2015

83 dní do svadby a Skúška účesu

Je čas vymyslieť si účes. Vlastne ja som ho až tak nevymýšľala. Vedela som čo chcem / nechcem, ale nemala som konkrétnu predstavu.

Nechcem - závoj, rybí cop, tortu na hlave, ozdôbky štrasového či kamienkového typu. A nechcem ani "prečačkané" umelé záležitosti a rôzne iné nechutnosti zo 70. rokov.

Chcem - nejaký obyčajný zapletený cop na stranu, fialové frézie, ktoré budú aj vo výzdobe. That's all.

Takže ma moja najdrahšia švagriná objednala k svojej kaderníčke. Je neďaleko domu našich, kde sa v deň svadby budem chystať. A je veľmi šikovná. So far so good :) Základné predispozície splnené.

Volá sa Aďa a má svoj salón pri Košiciach v obci Čaňa. Jedno popoludnie som si k nej zašla na skúšku účesu. Vysvetlila som jej čo chcem a nechcem, a nechala som jej voľnú ruku.

Natočila mi vlasy na veľké natáčky kvôli objemu a zaplietla mi cop. Použila kopec sponiek, vláseniek a laku a tadaaaa...





Je to len taký skúšobný nástrel, ale mne sa páči, že je to také free. Presne to som chcela. A veľmi oceňujem to, že mi cop neukončila gumičkou, ale nejak tam tie vlasy "našuchorila" a poriadne zalakovala. Čo na to hovoríte?

sobota 25. apríla 2015

84 dní do svadby a Fešácky oblek

Začali sme sa obzerať po obleku pre budúceho pána manžela. Martin je vysoký, meria 192 - 193 cm (toto číslo upravuje podľa aktuálnej potreby a nahlasuje to, ktoré sa mu práve pri danej príležitosti hodí). Vedeli sme, že to bude oriešok. Má naozaj dlhé ruky a nohy, takže štandardná konfekčná veľkosť mu nikdy nesedí.

Ešte začiatkom roka sme boli u Maxima Mahdalla kupovať košeľu na inú príležitosť (nevyjadrujem sa k tomu ako socialisticky ten obchod vyzerá...). Tak sme sa tam porozhliadli, aby sme zistili aká je ponuka. Mali takmer výhradne tmavé obleky. Bola zima a svetlé vraj budú až pre novú sezónu jar / leto. Takže sme hľadanie odložili, pretože Martin je svetlý typ a čierny oblek by sa mu veľmi nehodil. Zvlášť nie v lete.

Medzičasom sme sa pustili do prieskumu trhu s rôznymi doplnkami. Jeden večer hľadal Martin na internete fialové tkaničky do bot (rozumej šnúrky do topánok). Natrafil na obchod Le Premier. Mali krásne fialové tkaničky a dokonca tam našiel aj fialové ponožky. Super, dve muchy jednou ranou :)

Skúmajúc stránku obchodu Le Premier zistil, že nepredávajú len tkaničky a ponožky. Oni šijú obleky na mieru! A vôbec nevyzerajú zle! Fíha. Hlbšie skúmanie portfólia... Oni majú fakt pekné obleky! Ideme do toho :)

Obchody majú v ČR zatiaľ len dva. V Prahe a v Znojme (edit: aktuálne už majú aj pobočku v Brne). Keďže sme z Brna, bolo to pre nás bližšie do Znojma. Martin im zavolal a dohodol schôdzku. Keďže je to trošičku z ruky a my pracujeme, mohli sme len cez víkend. Našťastie to vôbec nebol problém. Boli naozaj veľmi ochotní a napriek tomu, že majú v sobotu oficiálne otvorené len do 12:00, nebol problém dohodnúť sa na neskorší čas.

Dorazili sme tam a privítal nás pán Žíroš s manželkou. Boli veľmi príjemní, ochotní, vedeli dobre poradiť a usmerniť. Hneď na začiatku sme vybrali tkaničky a ponožky. Potom od oka odhadli najbližšiu možnú konfekčnú veľkosť, ktorá by Martinovi sedela, obliekli ho do nejakého prototypu obleku a pani Žírošová mu zobrala miery, aby zistila ako sa jeho oblek bude líšiť. Pri dĺžkach rukávov a nohavíc nechcela veriť metru... Told ya...

Vybrať si mohol úplne všetko - farbu, materiál, strih, podšívku, počet rázporkov vzadu, kapsičky (vrecká), límeček (a.k.a. golier), klopu (Ako sa to povie slovensky? Česky je to klopa...), gombíky, ich počet, farba nite, ktorou budú gombíky prišité, umiestnenie monogramu spolu s fontom a farbou akou bude vyšitý...

Ďalej sme mali záujem o košeľu na mieru. Teda dve - levanduľová s dlhým rukávom na manžetové gombíky (o probléme tejto neexistujúcej košele som písala tu) a tiež levanduľová s krátkym rukávom. Tu si tiež mohol navoliť úplne všetko podľa svojich predstáv. Košeľu s krátkym rukávom ešte nikdy predtým nerobili, ale niekedy začať treba, nie? ;) Nemali s tým žiadny problém.

Keďže sme u nich urobili celkom slušnú objednávku, Martin sa spýtal na možnosť zľavy... Tak že teda by to šlo a dali nám jednu košeľu zdarma. Skvelé, že? :)

O mesiac sa máme zastaviť na skúšku...

(Pridávam fotku po svadbe. Zatiaľ ponožky a šnúrky. Oblek bude neskôr ;) )







piatok 24. apríla 2015

85 dní do svadby a Problém neexistujúcej košele

Vedeli ste, že neexistuje fialová (presnejšie levanduľová, teda lila) pánska košeľa s dlhými rukávmi na manžetové gombíky?

Ak ste ju náhodou niekde v paralelnom vesmíre videli, dajte nám prosím vedieť. Obišli sme všetky možné aj nemožné obchody. Snažili sme sa Martinovi nájsť košeľu. Bez úspechu. A s výsmechom. To už je taká klasika...

Pretože niektoré pani predavačky nedokážu odpovedať jednoducho "Nie, takú košeľu nemáme" alebo "Nie, taká košeľa sa nevyrába". Niektoré si dovolia vysmiať vás, že čo za blbosť to od nich chcete :-) Ony sú tie nadradené, ste v ich teritóriu, ste absolútny neznalec a ony sa do košeľovej problematiky vyznajú úplne najviac na svete, takže vám to dajú pocítiť. S úškrnom vám povedia, že také košele sa predsa nevyrábajú a zároveň si tak zabezpečia to, že ich nabudúce svojimi primitívnymi otázkami nebudete obťažovať, pretože sa do toho obchodu, kvôli ich prístupu k zákazníkom, už nevrátite.

Podstatné zhrnutie: najčastejšie sa vyskytujúcimi košeľami s rukávom na manžetové gombíky sú košele bielej farby. Celkom často ešte narazíte na krémovú a jej odrody ("šampáň", "ajvory", "slonová kosť", "maslová", všade na to majú svoj termín... ). Výnimočnejšie sú košele čiernej a červenej farby. Aj to je pravdepodobne podpultový tovar, ak nemáte známosti.

Farebné? Vraj neexistujú :-)

My sme tento problém ale šikovne vyriešili. Dozviete sa o chvíľku...

štvrtok 23. apríla 2015

86 dní do svadby a Líčenie

Pri výbere vizážistky, make-up artistky alebo akokoľvek inak nazývate osobu, ktorá dokáže robiť zázraky na počkanie, som dlho nepremýšľala. Netvrdím, že som neskúsila prezrieť rôzne weby, na ktorých prezentujú svoju prácu skúsene, niekedy aj menej skúsené, dámy, ktoré sa venujú líčeniu. Žiadna z nich ma nezaujala a neudržala moju pozornosť pri prezeraní galérie na dobu dlhšiu než 2 sekundy.

Voľba bola jasná a jednoznačná. Lucka je tá najpovolanejšia osoba na skrášlenie každej ženy. Každej! Neveríte? Nakuknite sem. Úžasne milá a nesmierne šikovná baba :-)

Poznám veľa žien, z ktorých Lucka vyčarovala princezné. Ja sama som však u nej doteraz nikdy nebola. Najlepší čas to skúsiť. Sama som nevedela čo vlastne chcem. Prikláňala som sa skôr k líčeniu vo farbách hnedá/čierna/šedá... Nič farebné. Sama nepoužívam na líčenie očí farebné očné tiene, takže som si to nedokázala celkom presne predstaviť. (Ha-ha všetky očné tiene sú farebné. Áno, ja viem! Ale viete, ako som to myslela... Farby iné než hnedá/čierna/šedá...)

Objednala som sa ultrarýchlo a superpohodlne cez Facebook. Komunikácia s Luckou je naozaj bezproblémová :-) Líči u seba doma, takže som si k musela zájsť. Pri bráne domu ma zbadal jej manžel a z mojich nesmelých krokov vytušil o čo ide. "Ste tu prvýkrát?" "Ano..." "Myslel som si to. Ostatné dámy už totiž dobre vedia kam majú ísť. Týmito dverami dnu a rovno hore po schodoch :-)" "Ďakujem."

Lucka má u seba doma miestnosť vyhradenú špeciálne na líčenie. Krásne zariadená, aby sa človek cítil príjemne. Atmosféru dotvára hudba a samozrejme samotná Pani vizážistka.

Porozprávali sme sa o tom, ako si to predstavujem a že by som to chcela skúsiť "nefarebné", aj keď celá naša svadba sa ponesie v lila farbe. Líčenie bolo veľmi príjemné. Lucka pri každom líčení používa ešte nalepovacie trsy mihalníc alebo ... no ... ja neviem aký je pre to odborný výraz ... nazvime to "mihalnice v jednom kuse" :-) Môžete to, samozrejme, odmietnuť. Ja som to ale chcela skúsiť.

Konečný výsledok bol krásny. Maximálne profesionálny. A v nás (rozumej vo mne a v mojom drahom nastávajúcom) začala hlodať myšlienka, že by sme možno chceli skúsiť niečo iné. Farebné. Ja viem, ja viem, na začiatku som to nechcela... Ten život je nevyspytateľný :-D Lucka nám, samozrejme, bez problémov vyhovela. O tom ale nabudúce...

A teraz všetci povinne nakuknúť na jej prácu. Tu ;-)

streda 22. apríla 2015

87 dní do svadby a Spoznávame AMS svadbičky

Óóóó ano, AMS máme radi :-)

Náš hotel neumožňuje vlastnú výzdobu na svadbách. Teda že prídete deň pred obradom s kamarátmi vyzdobiť miestnosť a všetko okolo podľa vlastnej fantázie.

A viete čo? Mne to celkom vyhovuje. Dosť som sa toho totiž bála. Ako vravievam... ja viem povedať, že je niečo pekné, ale neviem to vytvoriť.

Hotel manager nám vysvetľoval prečo zvolili tento prístup. Stalo sa, že si niekto chcel urobiť výzdobu sám. A občas to tak aj vyzeralo... 3 strašné balóny niekde v rohu, nejaký krepový papier a vo výsledku to bolo... celé zle.

Verím tomu, že niekto si dokáže vlastnú výzdobu urobiť aj sám. A pekne. Sama som videla niekoľko pekných vlastných výzdob. Ale nedokáže to každý. A ja hrdinsky priznávam, že ja tiež nie :-)

Takže ak si niekto vytvoril biednu, v horších prípadoch fakt nepeknú výzdobu, doplácal na to vlastne hotel. Ich krásny priestor to zmenilo na nepoznanie. A fotky zo svadby sa šírili po známych, rodine a kamarátoch. Ľudia to videli, a tiež videli, že to nevyzerá úplne najlepšie. No povedzte, chceli by ste potom svadbu na mieste, z ktorého ste videli fotky a nepáčilo sa vám to?

Ja viem, že hotel za to v takýchto prípadoch nijako nemôže. Ale urobí to veľa a ak to niekto na fotkách uvidí, nebude sa zamýšľať nad tým, že ono je to vlastné pekné, nebyť tých krepákov, umelých vecí a iných.... čudných vecí.

Robí to zlý dojem. A nešíri to dobré meno. A my tomu úplne rozumieme. Dali nám preto kontakt na aranžérky, ktoré sa im o design svadieb starajú.

Hovoria si AMS svadbičky a my sme radi, že nás zachránia :-)


utorok 21. apríla 2015

88 dní do svadby a Hotel DAM

Už som spomínala, že ako miesto svadby sme si vybrali Hotel DAM v Košickej Belej.

Tak si to rozoberme bližšie...

Vedeli sme, že majú party stan, a teda svadba môže byť vonku. Úprimne, asi sme mali trošičku predsudky a od Košickej Belej sme toho príliš veľa neočakávali. Nemali sme totiž žiadne referencie. Vedeli sme len to, čo bolo na ich webstránke.

Hneď na prvom stretnutí sa nám celkom dlho venoval hotel manager Tomáš Lacko. Ani neviem, ako ho opísať. Ochotný, pozitívne naladený s nadšením pre nové a netradičné veci. Všetko nám vysvetlil, popísal a hlavne ukázal!

Ten party stan nás hneď dostal. A o tom obrade vonku ani nehovorím. Nečakane nás to prekvapilo. Veľmi milo prekvapilo. Majú to tam naozaj prekrásne.

Obrad a stan samotný rozoberiem neskôr. Teraz by som chcela povedať niečo o samotnom rozhodnutí sa pre toto misto.

Vedeli sme, že je to TO miesto, už keď sme z hotela odchádzali. Keďže to bola akcia "guľový blesk" a všetky potenciálne miesta na svadbu sme obehli počas jedného dňa, mali sme v sebe ešte úplne čerstvé dojmy a vedeli sme sa teda bez dlhého rozmýšľania rozhodnúť. Keďže sa nám to obom naozaj veľmi páčilo, nevideli sme dôvod hľadať ďalej (absolvovali sme cestou z Košickej Belej ešte návštevu Hotela Yasmin, keďže sme to mali pôvodne naplánované, a náš zážitok si môžete prečítať tu).

Po príchode domov sme už boli jednoznačne rozhodnutí. Bude to v Hoteli DAM :-)

Ok, a dátum?

Keďže sme nemali žiadne špecifické nároky na dátum, pozreli sme sa na ich webstránke na voľné termíny. V piatky síce majú na svadby výrazné zľavy, ale chceli sme to radšej tradične v sobotu. A zvlášť ak nám príde veľa hostí z Brna. Museli by si v prácach brať dovolenky a celé by to bolo pre všetkých zainteresovaných len zbytočne komplikovanejšie.

Miesto sme vyberali 13 mestiacov pred svadbou a oni mali už polovicu letných dátumov zabookovaných! Chceli sme to radšej v júli než v auguste. Mali voľné termíny 18. a 25. Martin navrhol toho 18. a ja som súhlasila :-) takže svadbu máme 18.7.2015. Yay :-)

V DAM-e sme sa boli prvýkrát pozrieť v nedeľu. V pondelok sme tam šli znova, aby sme to záväzne rezervovali.

Ešte raz sme si to prezreli, popýtali sa na ďalšie podrobnosti a zaplatili sme zálohu 300€.

A tak sa začala naša spolupráca s hotelom DAM...  

pondelok 20. apríla 2015

89 dní do svadby a Svedkovia

Rýchlo a stručne...

Ja som si vybrala môjho úžasného a najlepšieho brášku na svete :-) nad nikým iným som ani neuvažovala. Bol od začiatku jasnou voľbou. S úlohou svedka súhlasil, takže... no problem!

Martin si vybral svojho veľmi dobrého kamaráta, ktorého pozná už od detstva a spoločne si v živote prešli rôznymi obdobiami. Napríklad chemicko-výbušným. Ale o tom snáď niekedy nabudúce v "spomienkach z detstva". Ten kamoš sa volá Jakub a tiež sa nebránil, keď sa ho Martin spýtal, či by do toho teda šiel.

To šlo hladko...

Vybrané máme, ešte musíme na úrad do Košickej Belej poslať mail s trvalými adresami a rodnými číslami chalanov a môžeme si odškrtnúť ďalšiu vec z to-do listu. Inak nás požiadali, aby sme svedkov uviedli najneskôr dva týždne pred sobášom. Netuším, či je na to nejaká zákonná lehota, alebo tam len chcú mať všetko včas a v poriadku ;-)

nedeľa 19. apríla 2015

90 dní do svadby a Družičky

Vždy sa mi páčili družičky na amerických svadbách. A veľmi sa mi páčila myšlienka, že by som mala aj ja tie svoje.

Aj keď vo filmoch a na iných svadbách je bežný počet družičiek 6-8, chcela som tam len tie moje naj. Bolo by to síce asi naozaj krásne, keby ich tam bolo veľa, ale netúžila som tam mať všetky slobodné dievčatá, ktoré budú pozvané. Všetky pozvané mám samozrejme veľmi rada. Inak by neboli pozvané... ;) ale moje DVE sú pre mňa špeciálne.

Sú to kamošky, ktoré poznám od roku 1998. Stretávali sme sa denne. Pretože sme spolu vychodili celú základnú a potom aj strednú školu. Nebolo to však len o tom, že sme spolu nejako nažívali, keď už sme sa stále stretávali v škole. Sú to moje milované baby. Kamarátky do deště. Kamošky s veľkým K. Ťažko popisovať. Love ya girls :-*

Veď to chápete...Určite má každý z nás vo svojom živote takéto osôbky.

Takže moje dve úžasné družičky budú mať rovnaké šaty levanduľovej farby. Veľmi mi s tým pomohla jedna z nich - Katuška, ktorá ich intenzívne a zodpovedne hľadala, našla (!), objednala a tak všetko...

Účesy, topánočky a doplnky nechávam na nich. Však oni vedia, ako sa nahodiť ;)

K tomu každá z nich dostane na svadbe kytičku, ktorá bude ako zmenšenina mojej svadobnej kytice. Veľmi sa na to teším.

Určite budú prekrásne!
  

sobota 18. apríla 2015

91 dní do svadby a Byrokracia

Riešime medzinárodné manželstvo. Akokoľvek absurdne to pri Čechovi a Slovenke znie, je to tak.

Pred "vybavovaním papierov" som si prečítala množstvo diskusií. A všade to všetky budúce nevesty opisovali ako šialene komplikovanú procedúru, ktorú je takmer nemožné zvládnuť.

Je to naozaj tak?

Poďme sa tomu pozrieť na zúbok.

Vezmeme sa na Slovensku a teda sme na slovenské úrady museli doniesť moje doklady, ktoré sa, myslím, nijako nelíšili od tých, ktoré by som musela doniesť, ak by nešlo o medzinárodné manželstvo. Martin toho potreboval trošku viac, ale nebola to katastrofa.

Takže... Martin si musel zájsť tu v Brne na patričnú matriku, aby mu vydali "Vysvědčení o právní způsobilosti k uzavření manželství v cizině". Trvalo to pár dní a ako odmenu za trpezlivé čakanie dostal papier preložený do štyroch jazykov, v ktorom sa hovorilo o tom, že je spôsobilý uzavrieť manželstvo so mnou ;-) Yay!

Ďalej potreboval cestovný doklad, občiansky preukaz, rodný list a rozvodový rozsudok.

Ja som potrebovala vlastne len rodný list a občiansky preukaz.

Potrebné dokumenty nemôžu byť v deň uzatvorenia manželstva staršie než 6 mesiacov, takže nemá zmysel ich skúšať vybavovať skôr. My sme to šli riešiť asi 5 mesiacov pred termínom. Ale s tým, že na patričnom úrade mali náš dátum rezervovaný rok dopredu.

Tak sme teda zašli na matričný úrad na Slovensku. Na ten, pod ktorý patrím ja - teda vo Valalikoch. Tam nám ochotná pani precízne a úhľadným písmom vypisovala ten jeden veľký papier, ktorý neviem celkom presne ako sa volá, ale môžeme sa vďaka nemu vziať :-)

Problém nastal pri rozvodovom rozsudku. Oficiálne, aby nejaký zahraničný rozsudok platil aj na Slovensku, musí byť slovenským súdom uznaný ten originálny rozsudok. Ten sme samozrejme nemali. Čo sa pani matrikárke tak úplne nepozdávalo. Celkom intenzívne sme ju presviedčali, že medzi Českou republikou a Slovenskom existujú dohody, podľa ktorých to nemusí byť potvrdené slovenským súdom. (Zatiaľ mi v hlave bežal hororový film. V hlavných rolách my a v úlohe nášho nepriateľa bol Košický krajský súd. Seriózne. Ak by sme 5 mesiacov pred svadbou mali podať žiadosť na slovenský súd... nestihlo by sa to. To som si istá.) Takže mi neuveriteľne odľahlo, že sa pani matrikárka nakoniec našla potrebné údaje a dala nám za pravdu.

Jediné, na čo sme ju neukecali, bola zmena môjho mena. Beriem si Martinove meno bez prechyľovania (nebudem mať koncovku "ová"). Ona trvala na tom, že v tom dokumente na sobáš bude meno s "ová", oddávajúci povie, že sme sa rozhodli používať spoločné meno "V...../V....ová" a že sobášny list nám tiež vydajú na meno "V...../V....ová". A potom po svadbe si máme požiadať o vydanie nového s menom bez "ová". Nepáčilo sa mi, že by oddávajúci povedal, že som sa rozhodla používať meno V....ová. Pretože to nie je pravda. Ale pani bola celkom neoblomná.

Zabalila do obálky dokumenty: rodné listy, občianske preukazy, Martinov pas, "vysvedčenie", ten papier na sobáš, rozvodový rozdusok... všetko v originále. Niečo si pre seba okopírovala, ale všetky originály zalepila bez opýtania do obálky. Naše JEDINÉ originály. Trochu sme sa zľakli. Podala nám obálku s tým, že to máme zaniesť na úrad v mieste, kde sa budeme brať.

Tak sme zaniesli. Pani matrikárka v Košickej Belej obálku rozlepila, vysypala z nej všetky dokumenty a všetko okrem toho listu na sobáš nám hneď vrátila so slovami "To nepotrebujem". Tak sa jej Martin spýtal, či si to predsalen nechce aspoň okopírovať. Tak okopírovala :-)

Spomenula som jej tú záležitosť s menom. A ona že sa to vôbec nemusí riešiť tak komplikovane. Že stačí napísať, že mám inú národnosť, než slovenskú. To sa mi úplne nepozdávalo... Ale jej príhovor o tom, že na tom vôbec nezáleží a národnosť si každých 10 minút môžem napísať inú, ma presvedčil! :-D Tak sme tam dali českú národnosť. Mne. Martin si svoju českú statočne obhájil. Nie je taký vlastizradca ako ja... Medzitým ma zase obchádzali mdloby, že budeme musieť zase stráviť 2 hodiny na tom prvom úrade, kvôli tak malej zmene, a že nám zase budú musieť vypísať nový papier. Ó nie, nie, nie. Pani matrikárka svižne schmatla bielitko, dobre nacvičeným chmatom všetko potrebné zabielitkovala a na záver to ešte elegantne poklepala ukazováčkom. Pre zafixovanie. Darmo, tie skúsenosti tam sú.

Nebudem hovoriť o tom, ako ten úradný dokument, vďaka ktorému sa budeme môcť zobrať, po tomto jej zásahu vyzerá...

Len tak mimochodom, pani martikárka mi povedala, že na mojom mieste by si dala urobiť nový rodný list. Vraj ten môj je vlastne neplatný. No jóó, no. Niekto sa pri jeho písaní preklepol (a všimla som si to až ja, keď som mala asi 15 rokov...) a mám tam rok 1922. Nevyzerám, že? ;-)

A práve som si spomenula, že im musíme ešte nahlásiť mená, rodné čísla a adresy svedkov.

Podstatné je, že všetko dobre dopadlo, môžeme sa vziať, na obrade povedia, že sme sa rozhodli používať spoločné meno naozaj také, aké ho používať budeme a sobášny list dostaneme taktiež rovno na správne meno :-)

piatok 17. apríla 2015

92 dní do svadby a Učíme sa tancovať

... aby sme na svadbe neboli ako dve polienka :-)

Martin už "taneční", ako tu kurz tanca volajú, absolvoval. A ako som tak skúmala, je to tu asi "must have" na strednej škole. My sme nič také na strednej nemali, čo ma celkom mrzí. Áno, zvládala som základné kroky - noha dopredu a potom noha dozadu... ale poviem vám, nechcela by som sa pri tom vidieť. 

Chceli sme sa tiež "stancovať", aby nám to spolu ladilo a aby to bolo pekné. A chcela som vedieť ozajstné kroky ozajstných tancov.

Naši kamaráti nám poradili výbornú tanečnú školu v Brne. Volá sa ESO a je skvelá! Aktuálne navštevujeme už štvrtú úroveň a veľmi nás to baví. A zároveň tá hodina a pol raz je náš jediný a najväčší športový výkon týždňa. Len neviem, či sa teraz mám smiať, alebo mám plakať, že umrieme na atrofiu svalstva a obezitu...

Anyway... ESO je úžasné.

Každá úroveň má 8 lekcií, ktoré vedú profesionálni tanečníci a ktoré sú zakončené absolventským plesom a súťažou (obe udalosti sú na dobrovoľnej báze). Skúsili sme. Na plese príliš veľká tlačenica. A na súťaži sme skončili na 7. mieste. Z 15. Lepšie než drátom do oka ;-)

V prvej, bambusovej úrovni sme sa učili úplne základy tancov polka, waltz, cha-cha, valčík, jazzové blues, jive, quickstep, tango a na záver na pobavenie sme sa okrajovo dotkli postupovej mazurky a mamba :-)

Druhá, dubová úroveň mala za cieľ zdokonaliť naše, ešte stále neohrabané, tanečné kreácie a pridávali sme nové figúry. Relatívne úspešne. 

Cédrové taneční. Pribudla rumba a pomaly sme začínali narážať na naše možnosti a schopnosti. Napríklad sme zistili, že nedokážeme tancovať ľavotočivý valčík. Kvôli výškovému rozdielu. Nedokážeme sa poskladať do správneho postavenia. Teda postavenie ešte zvládneme, ale nemôžeme sa normálne pohnúť. Preto sme zvažovali, či máme pokračovať do ďalšej úrovne. Náš skvelý lektor, tanečný majster, nás presvedčil, aby sme do toho šli. 

À propos, náš lektor. Karel Daňek. 10 z 10 tanečných amatérov odporúča! Viedol nás prvými tromi úrovňami. Úžasný, skvelý, profesionálny, vtipný, ochotný a trpezlivý. Karel. Vzhliadame k nemu a obdivujeme ho. Amen.

Momentálne navštevujeme štvrtú úroveň - palisandrové taneční. Našim lektorom sa stal Jindřich Vláčil a nemôžeme sa sťažovať. Tiež výborný. A celkom sa nasmejeme.

S Karlom sme sa medzičasom už dohodli na tanci pre novomanželov. Že nás to rád naučí. Nič extravagantné. Jednoducho aby to bolo také, aké to má byť. Pekné :-)

Onedlho začíname súkromné lekcie svadobného tanca. Držte palce.

štvrtok 16. apríla 2015

93 dní do svadby a DJ

Keď sme vyberali hudbu na svadbu, rozhodli sme sa, že chceme DJ a nie živú hudbu. Napríklad ja osobne som na svadbách, kde mali živú hudbu (väčšinou klávesák a speváčka) tŕpla a nadšená som teda nebola. Ak sa niekto rozhodne pre živú hudbu a nájde skutočne kvalitnú kapelu, za ktorú sa nebude musieť hanbiť - gratulujem!

My sme sa vybrali jednoduchšou a osvedčenejšou cestou. Zvolili sme DJ.

Mali sme referencie na jediného DJ v Košiciach (a okolí). Pán František Vargovčák bol DJ na svadbe môjho brata rok predtým, než sme to začali riešiť my (bráško s manželkou zas mali referencie z iných svadieb, na ktorých ho zažili a páčil sa im). Zábavu robil výbornú, vedel vytiahnuť ľudí zo stoličiek, sledoval, čo sa páči publiku a podľa toho prispôsoboval playlist, povzbudzoval. Jednoducho DJ ako sa patrí :-) 

Čo dodať... rezervovali sme termín, stretli sme sa a prebrali sme naše predstavy. Nemali sme absolútne žiadny problém. 

Mali sme nadštandardnú požiadavku - ozvučenie obradu. Aj to šlo hladko. 

Keďže väčšina hostí bude z Moravy, slovenské "ľudovky" by asi veľký úspech nezožali ;-) A tak sme ako hlavný žáner hudby sme zvolili "oldies". Stará dobrá tanečná klasika, ktorú pozná každý. Celkom dosť sme o tom rozprávali. Tak nám pán František povedal, že sa nemáme báť, že vie, čo má robiť a vie odsledovať ako reagujú ľudia, tak že to máme nechať na ňom a dôverovať mu... 

Ok, dôverujeme ;-)

streda 15. apríla 2015

94 dní do svadby a Fotograf

Fotografa sme začali hľadať viac než rok pred svadbou. A to sme si dokonca ešte mysleli, že je to priskoro. Pamätáte si, ako som vravela, že tí najlepší sú zabookovaní rok dopredu? Naozaj boli...

Keďže sme nemali žiadne referencie na fotografov na východe Slovenska, vlastne sme nemali referencie na slovenských fotografov vôbec, hľadali a vyberali sme na základe portfólia. Sústredili sme sa skutočne len na tých, ktorí sídlia na východe. A na tých, ktorí vyzerali, že vedia, čo robia. Dnes sa za fotografa vydáva takmer každý druhý chalan, ktorý si kúpi zrdkadlovku. A tak to potom aj vyzerá...

Chceli sme, aby tie fotky jednoducho žili. Aby tam boli zachytené tie najlepšie okamihy, atmosféra. Smutné je, že aj v dnešnej dobe väčšina fotograf fotí tak, ako sa to robilo, keď sa brali naši. A to je dobrých 35 rokov. Neurčité (prípadne na svadbu ideálne - smutné!) výrazy, sklenené pohľady, čudné pózy, gýč.

Vybrali sme, podľa nás, toho najlepšieho fotografa z východu. A viete čo? Obsadený termín! Ale bol milý a ochotne nám poskytol referencie na svojich dvoch kamarátov fotografov. Pozreli sme si ich prácu a jednému z nich sme zavolali. A viete čo? Neuhádnete...Obsadený termín! Opäť sme položili otázku, či by nám vedel niekoho odporučiť. Dostali sme ďalšie dve mená. Z toho jeden fotograf bol z Banskej Bystrice, čo nebolo úplne v pláne. Tak sme si prezreli portfólio toho fotografa, ktorý bol relatívne blízko. Hm... ááá tak... nie je to až také zléé... (Bolo.)

Skúsime sa teda pozrieť aj na tú Banskú Bystricu. Úžasné! Jeho fotky majú v sebe život! A presne to sme chceli. Pán fotograf sa volá Marek Suchý a TU nájdete jeho prácu.  S malou dušičkou, a očakávaním obsadeného termínu, sme mu hneď zavolali a viete čo? Mal voľný termín! To bolo radosti :-)

Po telefonáte sme začali komunikovať mailom. A musím povedať, že sme boli milo prekvapení. Komunikácia bola rýchla a príjemná. Nebol problém poslať nám zmluvu na podpis poštou, keďže nás delí zopár stoviek kilometrov. Podpísali sme ju, poslali naspäť a zaplatili sme zálohu 150€.

Vybrali sme si Balík "EXKLUSIV", ktorý zahŕňa fotografovanie svadobného dňa od 10:00 hod do 1:00 hod v trvaní 15 hodín nepretržite (dokumentárne a portrétne fotografie) a fotografovanie rande.

Naozaj si pozrite jeho prácu. Je to krásne. Z jeho fotiek sú cítiť emócie. A je vidieť, že je to človek na pravom mieste a vie čo robí.

Ešte jeden detail. Neplánovali sme video, ale keď sme videli svadobné klipy z dielne fotosuchy rozmysleli sme si to a chceli sme ho tiež. Nie zdĺhavé a nudné 4 a pol hodinové statické zábery. Svieže, dynamické zábery so zameraním na to najdôležitejšie a najlepšie. Pán Suchý nám však povedal, že v roku 2015 svadobné klipy robiť nebudú. Celkom nás to zamrzelo, mali to naozaj nádherné...

Pokúsime sa však, aby sme mali aspoň nejaké zábery zo svadby. Poprosíme kamarátov, aby čo-to natočili a nejak to dáme dokopy. Nebude to profesionálna práca, ale bude pekné mať aspoň nejaké videospomienky.

Ale na nášho skvelého fotografa sa veľmi tešíme! :-)

utorok 14. apríla 2015

95 dní do svadby a Výroba obálok

Ako som už spomínala, bývame v Brne a svadba bude v Košiciach. Väčšina našich kamarátov býva v Brne. Z tohto dôvodu plánujeme rozposlať pozvánky na svadbu o niečo skôr než je zvykom. Aby si to všetci pozvaní stihli zariadiť, vybaviť stráženie pre deti, ak ich nechcú brať so sebou, vybaviť pre deti, ktoré na svadbu pôjdu, pasy... Inak, áno. České deti potrebujú pri ceste na Slovensko PASY. Vedeli ste o tom? Ale je to celkom logické. Dospelí cestujú na občiansky preukaz, ale čo deti? Žiadny doklad nemajú. A ak sa vaše dieťa nakrkne, pretože mu nebudete chcieť kúpiť tú najdrahšiu hračku, a začne kričať (nikdy neviete ČO by v amoku mohlo začať kričať), tak by sa polícii bez akéhokoľvek dokladu dieťaťa asi nedokazovalo ľahko, že ste ho neuniesli...

Naspäť k obálkam.

Nechceli sme žiadne holubičky a záležitosti tomu podobné. Tak Martin začal hľadať na internete nápady. Prvý nápad zahŕňal jednoduché štvorcové fialové/levanduľové obálky. Farba našej svadby je levanduľová, tak sme sa chceli zladiť. Veľmi milo ma prekvapil Martinov nápad. Navrhol, že obálka bude z vonkajšej strany čistá, jednoduchá, biela. A dnu bude vzor. Veľmi pekný fialový vzor. 

Ok, let's do it!

Kúpili sme kvalitnejší papier. 160g/m2, čo je dvakrát toľko ako má bežný kancelársky papier. A Martin sa pustil do výroby. Navrhol prototyp, ktorý sa vošiel na list A4, vytlačil na jednu stranu vzor spolu s potrebnými čiarami na orezanie a ohnutie. Poskladal a zlepil obálku. Jej rozmer je 13,5 x 13,5. A obom sa nám veľmi páčila!

Začala sa sériová výroba:
Orezaný formát, pripravený na skladanie

Výsledok


Čo na to hovoríte? :-)

pondelok 13. apríla 2015

96 dní do svadby a Výber miesta

Bola to láska na prvý pohľad...

Na začiatok by som mala asi uviesť, že žijeme v Brne. Svadbu ale chystáme v Košiciach. Za rodinou jazdíme rôzne. Niekedy každý mesiac a niekedy fičíme na východ až po dlhšej dobe. A vždy je to len na pár dní. Tak či onak, nemali sme veľa času na zdĺhavý výber.

Jedno nedeľné ráno, keď sme práve boli v Košiciach, sme si pri raňajkách otvorili notebook a na rôznych diskusiách sme si prezreli návrhy na svadobné priestory v okolí Košíc. Nemali sme podmienku, že to musí byť priamo vonku, ale chceli sme, aby hostia mali možnosť vyjsť von. Bude to v lete, tak sme sa nechceli pred (snáď!) krásnym počasím schovávať dnu. Zvolili sme si 5 favoritov, doraňajkovali sme a vybrali sme sa na podrobnejší prieskum. Vedeli sme, že najbližšie prídeme asi až o 2 mesiace, a to nechávalo "nepriateľom" ;-) pri rezervácii miesta na svadbu príliš veľa priestoru na to, aby nám termíny vyfúkli.

Čo sme teda na prieskume zažili?

Hneď ako nám personál hotela DAM v Košickej Belej predviedol svoje priestory a predostrel možnosti vedeli sme, že je to TO miesto. Vravím... láska na prvý pohľad. Celý hotel a všetko okolo neho vám popíšem neskôr. Zatiaľ môžem povedať len to, že je to úžasné. Geniálne. Najlepšie. A to nie len v lokálnom meradle. Tu si zatiaľ môžete urobiť predstavu. My sme boli, teda ešte stále sme a určite aj zostaneme, nadšení :-)

Okrem nami obdivovaného DAMu sme obišli aj iné podniky/reštaurácie/hotely.

Naša prvá zastávka bola v Šebastovciach v hoteli Bonaparte. Pekné, príjemné, ale hlavne nemastné-neslané. Prerábali zahrádku, ktorá v nami požadovanom čase ešte nemala byť hotová. To bolo proti našej, dovtedy takmer jedinej, požiadavke. Ale pani, ktorá sa nám v hoteli venovala, bola veľmi milá, príjemná, ochotná. Len tie priestory na hostinu nás nenadchli. Šebastovce sme zrušili.

Slamený dom, Malá Ida. Najprv k pozitívam. Príjemný slnečný, presvetlený priestor. Dostatočná kapacita hotela na ubytovanie všetkých našich hostí. Altánok vonku, kde by mohol byť obrad a potom počas hostiny by sa v ňom dalo pobudnúť. K pozitívam asi všetko. Veľké, veľké negatívum bol neochotný prístup pána, ktorý sa nám mal venovať. Odmietal prezradiť takmer čokoľvek. Všetko podmieňoval rezerváciou. To si z nás snáď robil srandu :-) A tiež nám nevyhovoval fakt, že o 22:00 sa dvere do sály zatvoria a nebude možný prístup do vonkajšieho altánku. Ten je totiž situovaný do ulice v obývanej časti a musí sa dodržiavať nočný kľud. S tým, samozrejme, súhlasíme. Ale nevyhovovalo nám to. Nepamätám si to už presne, ale myslím, že odmietli altánok rezervovať pre svadobčanov automaticky. Chceli za to nemalý príplatok. Inak by nám tam chodili miestny štamgasti...

Hotel Bankov, Košice. Zvláštne temný priestor. Veľkým plus bola možnosť vyjsť von počas hostiny a mať obrad vonku. Ale je to naozaj... ťažký priestor. A chýbal mi tam svieži, mladistvý duch, ktorý by tomu všetkému dodal moderný štýl a ľahkosť.

A prichádza sklamanie večera... Hotel Yasmin, Košice. Prvé a mimoriadne veľké mínus bolo čakanie na pani manažérku hotela. Ohlásili sme sa na recepcii a takmer pol hodiny (!!!) sme tam bezprízorne čakali. Nikto nám nič nepovedal. Len že "Pani manažérka hneď príde." No hneď, ako hneď. Stihli sme preskúmať ich vysušenú, kedysi živú, zelenú stenu, podlahy, stropy... Čo iné by ste pol hodiny robili? :-) Už sme úplne znechutení boli takmer na odchode, keď sa nás konečne ujala pani manažérka. Ukázala nám najprv priestory na poschodí. Veľká miestnosť. Ak sa im však zdá, že máte málo ľudí a vedľa by sa dala šupnúť ešte jedna svadba, tak to, prosím pekne, urobia. Zatiahnu posuvnú stenu. A je to vybavené. Ak sa spýtate, či by to bolo možné zaručiť, že vedľa za zaťahovacou stenou ďalšia svadba nebude, tak vás takmer vysmejú, že nie :-) Ich snaha zarobiť čo najviac je v niektorých momentoch smiešne zúfalá. A to som si nemyslela, že to konkrétne tento hotel potrebuje. Tak sme sa ešte chceli informovať o obrade vonku. Áno, je to možné. Máte náhradné riešenie pre prípad, že bude pršať? Noo nie. A čo ak BUDE pršať - nejaké veľké dáždniky/slnečníky na pokrytie miesta obradu alebo nejaké vhodné vnútorné priestory? Nie nie nie, ak máte obrad vonku, tak dnu nesmiete - tam prebiehajú posledné úpravy, zapaľujú sa sviečky a nalieva prípitok. A ČO UROBÍTE AK BUDE PRŠAŤ??? (Žiadna odpoveď)... Milé nevesty, odporúčam, pre istotu, vodeodolný make up. Pretože náhradne riešenie v prípade nepriaznivého počasia tam jednoducho neexistuje :-) Ďalšou záležitosťou je, že v prípade, ak máte aj hostinu vonku, môžu vám, ako ochranu pred silným slnkom, vysunúť veľké slnečníky alebo markízy (presne si nepamätám). Ale viem, že sme sa dozvedeli, že v prípade silného vetra sa použiť nemôžu. No vychytať tam obrad a hostinu vonku počas zlého počasia bude radosť... Alebo si môžete prenajať party stan. Za 3000€. Asi vám ho potom za tú cenu rovno zbalia domov. A to by sa tam ani všetci naši hostia nevliezli. A ešte detail. Ak budete mať svadbu vonku, hore bude pravdepodobne ďalšia, možno dve. A reštaurácia, cez ktorú budú vaši hostia chodiť von bude SAMOZREJME otvorená pre verejnosť. Ibaže by ste si ju ešte celú extra zaplatili. Ďalšia skvelá správa, že? Samozrejme, sama pani manažérka mala mesiac predtým svadbu inde ;-)

Ach bože, zlatý hotel DAM :-)

nedeľa 12. apríla 2015

97 dní do svadby a Štýl, ktorým sme sa rozhodli uberať

Malá, veľká, elegantná v luxusnom hoteli alebo v štýle garden party...

Akú sme si vybrali my?

Od začiatku sme v tom mali jasno. Vlastne bez dohadovania, naťahovania sa, či presviedčania toho druhého. Martin nadniesol myšlienku, že by bolo pekné mať svadbu vonku. S čím som, samozrejme, nemohla nesúhlasiť a pre túto myšlienku som sa hneď nadchla. To šlo hladko ;-)

Prvotné nápady sa pohrávali s myšlienkou na cirkevný obrad. Ten sa môže konať len v kostole. Takže sme plánovali obrad v kostole, v dedinke, z ktorej pôvodne pochádzam a hostinu na mieste, kde by sa dalo vyjsť von.

Poznám sa so skvelým kňazom, ktorý je ako jeden z mála... tak normálny! Bežný človek. Ktorý sa na novom aute preháňa po diaľnici medzi Prešovom a Košicami rýchlosťou 200 km/h. Po daždi. Však musí vedieť, čo jeho nový miláčik zvládne. Ok, tak to možno úplne všetci bežní ľudia nerobia. Ale je to naozaj fajn človek.

A tak sme s ním teda začali riešiť detaily týkajúce sa obradu a predmanželskej náuky. Po dvojhodinovom telefonáte, kde sme prebrali nezmyselnosť niektorých cirkevných zákonov z roku asi tak -3000 a Martin, ako neveriaci (taoista), celkom intenzívne skúšal pevnosť jeho viery, sme sa úplne náhodou dostali k istému detailu a zistili sme, že sa vlastne v kostole ani brať nemôžeme. Nečakaný zvrat. Teoreticky, po veľmi zdĺhavých peripetiách (ktoré by trvali niekoľko rokov) by to možno aj šlo, ale to sme tak úplne neboli ochotní absolvovať. 

Takže obrad budeme mať civilný. A neskutočne sa teším, že bude môcť byť vonku! (Ibaže by pršalo...hmm... Zvykne v júli pršať?)

Obrad vonku sa nám geniálne prepojil s miestom hostiny, ktorá bude na tom istom mieste. Ale o tom vám napíšem nabudúce.

Ešte sme potrebovali vyriešiť veľkosť našej svadby. Máme veľa kamarátov a ľudí, ktorých máme radi, takže sme sa rozhodli, že to pojmeme vo väčšom štýle, kde okrem našich rodín bude ďalších asi 50 ľudí. Spolu teda odhadom asi 70 ľudí. 

Vonku, v lete, rodina, kamaráti... This is going to be awesome! ;-) 

sobota 11. apríla 2015

98 dní do svadby a Veci, ktoré už určite máte hotové

Či už po romantickom požiadaní o ruku, alebo po prostom dohodnutí sa, že teda sme spolu už večnosť a máme sa radi, klape nám to, tak sa vezmime, prichádzajú na rad praktické veci.
Pozrime sa na to na základe našich skúseností:
Jednou z najpodstatnejších je určenie štýlu svadby. Všetko ostatné sa totiž odvíja od tohto rozhodnutia. Malá, takmer tajná svadba len so svedkami alebo obed v rodinnom kruhu, či poriadna oslava so všetkými ktorých máte radi (alebo ani tak celkom nemáte, ale to sa predsa patrí pozvať sesternicu babičkinho synovca z dvadsiatehoôsmeho kolena). Komorné a elegantné posedenie alebo letná outdoorová párty? Najpodstatnejšia vec, ktorú si s vaším nastávajúcim musíte dohodnúť na začiatku svadobných príprav. A je viac než optimálne, ak sa vaše predstavy stretávajú ;-) My sme mali predstavu rovnakú, takže tento krok bol rýchlo a bez problémov zvládnutý.
Financie. Ok, možno trochu ošemetná záležitosť. Ale veľmi, naozaj veľmi dôležitá. Ak žijete už pred svadbou spolu, teda v podstate už ako manželia, tak zrejme máte spoločný účet, ste sebestační a svadbu si platíte sami. Ideálny prípad. Našťastie náš prípad. Problémy môžu nastať, ak vám svadbu platia rodičia, a teda si nárokujú na rozhodovacie právo a svoj názor stavajú pred váš. A viem si predstaviť, že to môže byť v niektorých prípadoch na zabitie. V takomto prípade je asi dobré definovať si mantinely právomocí. Pre dobro v rodine.
Dátum a miesto. Možno už máte svoj vysnívaný magický dátum a možno ste ochotní ho prispôsobiť. Akokoľvek je to vo vašom prípade, je to jednoznačne záležitosť, ktorú je potrebne vybaviť medzi prvými. Taktiež miesto obradu a hostiny. Zvlášť vo väčších mestách môžu byť termíny lukratívnejších alebo obľúbenejších podnikov obsadené viac než rok dopredu.
S miestom súvisí výzdoba. My sme nemali tú možnosť urobiť si výzdobu sami. Čo mne vlastne maximálne vyhovuje, keďže nemám to správne umelecké cítenie. Viem povedať, že je niečo pekné, keď je to hotové. Ale neviem to vytvoriť. Našťastie máme výzdobu vyriešenú. Podľa našich predstáv. A profesionálne.
Fotograf, kameraman, DJ, kapela. Záleží na vašich predstavách, ale takmer určite budete chcieť využiť niektré zo spomínaných služieb. Ako v predošlom prípade, aj tu platí, že najlepší sú zabookovaní rok dopredu.
Zákusky. Platí to, čo pri ostatných bodoch. Najlepšie cukrárky sú rezervované dlho dopredu. Pečenie im zaberá veľa času a tak určite nepríjmu objednavku na 4000 kusov zákuskov na 3 svadby v jeden deň. Takže stačí byť rýchlejší než ostatné páry a máte to v kapse!
Svadobné šaty. Ak ich ešte nemáte rezervované, je určite dobre vedieť, čo aktuálny trh ponúka. Aké sú možnosti a ceny v salónoch. Požičanie verzus nákup vlastných šiat. Na mieru alebo konfekcia. Áno, v dnešnej dobe sú možnosti takmer neobmedzené, ale je dobré byť pripravený, aby vás nezaskočili neočakávané komplikácie a vy by ste museli 3 dni pred svadbou riešiť, že nemáte šaty podľa svojich predstáv. Veď viete aké je motto skautov - “Vždy připraven!”.
Dokumenty. Veľmi podstatné. Bez nich by vás neoddali. Odporúčame riešiť s predstihom, aby v prípade nejakých nezrovnalostí bolo dosť času na nápravu. My sme to mali ešte o niečo komplikovanejšie, keďže ide o manželstvo medzi občanmi dvoch rôznych štátov.
Všetkým spomínaným bodom venujem samostatný článok a zverím sa vám s našimi skúsenosťami a podrobnosťami z príprav.
See you soon ;-)

piatok 10. apríla 2015

99 dní do svadby - začíname countdown

Ahoj,
volám sa Lenka a presne o 99 dní máme svadbu. Beriem si Martina, najúžasnejšieho muža na svete.

Ako začať...

Máme vytvorenú svadobnú webstránku, ktorú vám časom predstavím, a na nej spustené odpočítavanie. Celkom náhodou som sa na ňu po dlhšom čase pozrela a zistila som, že do nášho "dňa Dé" zostáva presne 99 dní. Nie som jedna z tých šialených neviest, ktoré mesiace pred svadbou nedokážu vnímať reálny svet, žijú len tým jediným dňom a neuveriteľne tým otravujú okolie. Samozrejme, že sa teším, ale dokážem byť pri tom nohami na zemi, takže som z toho, že je to už menej ako 100 dní, nijak "nevyšilovala".

Spomenula som to mojej skvelej kolegyni v aute cestou na obed. Ako taký random fact. Ona na to "Mala by si založiť blog! 99 dní do svadby - to by bol skvelý názov" (dobre, priznávam, sme v Brne a v skutočnosti to povedala česky, ale chápete...).

Ok, tak teda blog zakladám. Každý deň rozoberiem inú tému - skúsenosti a dojmy z príprav, rady, náš príbeh (c'mon, je to svadba, trochu romantiky tu byť musí), nejaká tá povinná byrokracia... a tak rôzne, čo mi napadne.

Rada na dnešný deň: Uistite sa, že máte toho najlepšieho muža na svete. A že ho milujete. A že je to vzájomné. Pochybnosti? Vykašlite sa na to. Máte ešte 99 dní na zrušenie rezervácií a posunutie vášho života tým správnym smerom. Pretože každú z nás niekde čaká "Pán Božský". To viem. Pretože som si tiež myslela, že pravá láska je len vo filmoch.

Takže nemá zmysel strácať ďalšie dni (a ak s tým nesprávnym človekom vhupnete do manželstva len preto, aby ste sa proste vydali, tak aj roky). Každý z nás má právo na šťastný život. Opustenie vlastnej komfortnej zóny a životný reštart vám k šťastiu môžu výrazne pomôcť. Tak hurá do toho. Ak nie ste 100% šťastné, tak nemáte čo stratiť!

Určite viete, že váš nastávajúci je ten najpravejší pravý chlap? Congratulation! Svadobný countdown môže začať ;-)