utorok 28. apríla 2015

81 dní do svadby a Naše prvé stretnutie

Uuuu... tajne detaily výjdu najavo! o.O

A tak... zas až tak žhavé to nebolo ;)

Študovala som, teda vlastne ešte študujem, na Masarykovej univerzite na Fakulte informatiky. Popri škole som chcela začať pracovať a tak som poslala životopis do jednej brnenskej IT firmy. Pozvali ma na písomný test a potom o nejaký čas na druhé kolo - osobný pohovor.

Tak som sa tam teda vybrala. Bola som celkom v strese. Chápete, pohovor do prvého zamestnania. Kto by v strese nebol...

A keby mi niekto vtedy povedal, že práve idem spoznať svojho budúceho manžela, tak by som na tom bola miliónkrát horšie :D

Poďme pekne od začiatku. Tak som teda prišla do firmy a recepčná ma usadila, kým si ma vyzdvihnú na pohovor. Po pár dlhých minútach čakania si pre mňa prišli traja páni. Všetci sa mi slušne predstavili, ale nezapamätala som si ani jediné meno. Ups. Jediné, čo som si všimla bolo, že jeden z nich bol naozaj vysoký (hint - v článku o obleku som písala, že Martin meria 192 cm).

Odišli sme do meeting room, usadili ma a sadli si všetci oproti mne. Pohovor začal anglicky. Každý z nich mi predstavil svoj team a jeho náplň práce. Spýtali sa ma čo by som chcela robiť ja. Čo mi je z daných oblastí najbližšie. Vybrala som si bez váhania team, ktorý pracoval s Javou. Pán, ktorý bol z toho teamu sa otočil na zvyšných dvoch pánov a povedal, že asi môžu odísť. Keďže do ich teamov ísť nechcem, nemalo by význam, aby boli na celom pohovore úplne zbytočne.

Tak sa poslušne pozbierali a odišli. Pán, ktorý tam so mnou zostal zahlasil "So... I guess we can switch to Czech language". Tak sme teda "svičli" ;)

Pohovor prebiehal absolútne maximálne profesionálne. Aj keď Martin (ok, asi to nie je žiadne surprájs, že ten zvyšný pán bol Martin) teraz tvrdí, že si poriadne nepamätá ako to prebiehalo. Ja si to teda pamätám celkom presne. Všetko bolo kóšer, klasický technický pohovor. Samozrejme, bol mi veľmi sympatický, ale pozerala som sa na neho výhradne ako na môjho potenciálneho budúceho managera. Bodka. Nič viac.

Po pohovore ma šiel ešte odprevadiť k východu a ja som si vravela "Fíííha, on je naozaj tak neskutočne výsoký...". Ja som mala pocit, že mu siaham asi tak po pás. Aj s podpätkami. To som nemala ani tušenia, že túto dilemu budeme o rok a pol riešiť, keď sa spolu budeme učiť tancovať valčík :)

Toľko naše nezaujímavé prvé stretnutie. Ale niekde to začať muselo...

(To be honest, úplne prvý moment, kedy sme sa ocitli v jednej miestnosti bol asi štyri mesiace predtým. Prišla som na to, až keď sme spolu už nejaký ten piatok boli. Boli sme obaja v škole na našej fakulte na prednáške Thomasa Dieslera. Ja som tam Martina, samozrejme, nevidela, keďže sedel úplne inde a bol jeden z 50 chlapov tam. Martin tvrdí, že ma tam videl. Ja som tam zas bola, samozrejme, jediná žena. Ale to sa nepočíta ako naše prvé stretnutie :D To len tak... na okraj. )

To be continued... ;)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára